V službách svetla

Človek väčšinou vníma svoju chorobu ako trest či nespravodlivý úder osudu. Nezamýšľa sa nad jej príčinami a už vôbec v nej nedokáže rozpoznať posolstvo. Pritom choroba je znakom, že nie sme na správnej ceste. Farmaceutička a homeopatička Mgr. MILOTA NEMČOKOVÁ pristupuje ku zdravotnému problému ľudí, ktorí sa na ňu obracajú o pomoc, práve takto, ako k šanci nájsť stratenú harmóniu.

• Chceli ste byt' lekárkou, ale napokon ste sa stali lekárničkou. Dnes, určite nie náhodou, predsa pomáhate ľuďom s problémami, s ktorými si klasická medicína nevedela poradiť. Akými cestami ste sa vrátili ku svojmu pôvodnému plánu liečiť?

Som kreatívny duch a práca v lekárni mi pripadala príliš pasívna. Naviac som si čoraz väčšmi uvedomovala množstvo vedľajších účinkov liekov a to, že sa nimi snažíme pôsobiť na dôsledok, a nie na príčinu chorôb. Len čo k nám po roku 1989 začali prenikať nové myšlienkové prúdy, vrhla som sa do štúdia alternatívnych smerov - fytoterapie, homeopatie. Náhodou - hoci podľa mňa náhody neexistujú - som sa dostala k Bachovým liečivým kvetom. Zaskakovala som ako prekladateľka pri prednáške liečiteľky z Nemecka, ktorá ma vzápätí pozvala do svojho centra. Tam som nejaký čas pobudla a začala som sa naplno venovať ezoterike. Bachova kvetinová terapia ma veľmi silno oslovila tým, že spája liečivú silu prírody s duchovným aspektom. Dnes už mám štyri medzinárodné certifikáty z homeopatie a jeden z Bacilovej terapie. Vo svojej poradni v Cultuse v Bratislave mám príležitosť pomôcť ľuďom po fyzickej alebo duchovnej stránke. Svetielko vo mne zažala moja teta z Austrálie najmä svojím pekným duchovným prístupom k pacientom a spôsobom, akým s nimi pracuje. Vďaka nej som si uvedomila dôležitosť celostného ponímania človeka.

• Na základe čoho si vytvárate celkový, holistický obraz o svojich klientoch? Ako vlastne prebieha vaše diagnostikovanie a následná terapia?

Základom môjho holistického prístupu k pacientom je terapeutický rozhovor. Pomocou otázok sa snažím vytvoriť si celkový obraz o človeku, o jeho fyzickom stave, doterajších chorobách a súčasných problémoch, aj po duševnej stránke. Zaujímajú ma najmä jeho emocionálne stavy, nálady, starosti a ťažkosti. Dôležité je dozvedieť sa o traumách, ktoré prežil a ako na ne reagoval. Zjednodušene totiž môžeme povedať, že choroba je výslednicou troch faktorov: miaziem, čiže vrodených dispozícii, tráum a zníženia vitálnej sily.

Miazmy možno pomerne spoľahlivo odhaliť iris diagnostikou, čiže vyšetrením dúhovky oka pomocou špeciálnej lupy. Traumy sú vyvolané stresom a vnútornou disharmóniou. Pri odstránení ich dôsledkov je veľmi účinná homeopatia a Bachove liečivé kvety. Spolu s nimi však pacientovi vždy odporúčam prácu na sebe a štúdium literatúry povznášajúcej ducha. Umožňuje pozrieť sa na svet tak trocha z nadhľadu, nie našimi dvoma fyzickými očami, ale aj duchovným zrakom. Aby totiž terapia prírodnými prostriedkami, liečivou energiou rastlín, stromov, minerálov, kvetov a tiež zvieracích a včelích produktov naplno účinkovala, musíme najprv svoju disharmóniu vedome, vnútorne pochopiť.

• Dá sa takto prebudiť či znásobiť vitálna sila človeka?

Vitálna sila je vrodená, pod vplyvom ochorení a tráum však môže poklesnúť. Oslabenie vitálnej sily meriam pomocou rádiesténie na diagnostickom kruhu. Jednotlivé chronicky oslabené orgány potom posilňujem homeopatikami nižšej potencie. Na zmenu miazmy je však už potrebná vyššia potencia, ba dokonca konštitučný liek. Pri rozhovore nepoužívam dotazníky, snažím sa využívať intuíciu, ktorá mi umožňuje čítať tak trochu aj medzi riadkami. Pomáha mi to získať informácie, ktoré potrebujem na to, aby som mohla stanoviť vhodný liek. Ak ho zvolíme správne, dajú sa dosiahnuť hotové zázraky.

• Moderná psychosomatická medicína už tiež odhalila úzku súvislosť medzi stavom duše a prejavmi choroby na telesnej úrovni. Orientálne lekárstvo však pozná ďalšie, menej viditeľné a zdanlivo nevysvetliteľné súvislosti. Orientujete sa podľa nich aj vy?

Áno, sú tam veľmi zaujímavé súvislosti. Choroby pľúc napríklad signalizujú smútok duše, oslabené srdce prezrádza, že človek je u strese a nemá dostatok lásky. Vysoký tlak hovorí o obavách z budúcnosti, nízky zasa svedčí o malom sebavedomí. Choroby Hlasiviek naznačujú, že človek hovorí viac, než by mal, a nenačúva hlasu svojho vnútra, počúva svoje nižšie ja. Alergie vznikajú pri precitlivenosti na najbližšie okolie chorého. Dnes taká častá znížená imunita znamená, že telo prebralo od ducha nechuť k životu, necíti potrebu brániť sa. Nespavosť je dôsledkom neschopnosti odpútať sa od hmotného sveta, od fyzických veci, veď v spánku akoby sme prechádzali do nehmotného sveta. Chorobami žlčníka sa zas prezrádza zadržiavaný hnev.

• Základnou tézou doktora Bacha je, že príčinou každého ochorenia je disharmónia duše. Choroba je teda šanca u. ako túto nerovnováhu odhaliť a odstrániť skôr, než nastanú ešte vážnejšie problémy?

Choroba by nás mala viesť k tomu, aby sme sa naučili, čo skutočne potrebujeme a vrátili sa k poslaniu, ktoré na Zemi máme. Najzávažnejšie choroby sú lekciou na pokoru. Prichádzajú už ako posledné varovanie, preto sú najťažšie. Na svoj - a nielen zdravotný - problém sa preto treba pozrieť z iného, vyššieho uhla, z duchovného aspektu. Ak je ťažiskovou príčinou choroby stres, mali by sme si uvedomiť, že ten si z troch štvrtín vyrábame sami, nie šéf, partner, nevraživé okolie. Stres vyplýva z nášho negatívneho myslenia, postoja ku všetkému, čo sa s nami deje. Situácie a veci okolo nás tak ľahko nezmeníme, môžeme však zmeniť svoj postoj k nim. Keď začneme pozitívne myslieť, hľadať kladnú stránku každého problému, začneme zároveň poznávať duchovné zákony a sily. Veľmi dôležité je preto naučiť sa relaxovať alebo, ako to nazývame v Bachovej terapii, centrovať. To znamená sadnúť si v tichu, pokoji, nemyslieť chvíľu na to, čo bolo včera, ani čo bude zajtra, nerozmýšľať o druhých, ale sa zahĺbiť do svojho vnútra. Nájsť v miesto, svoj stred, kde sa cítim bezpečný, pokojný. V tomto mieste sú všetky riešenia, tu sa skrývajú naše obrovské schopností, kvality a možnosti. Len ich treba odhaliť a prebudiť.

• To je teda cesta ku svojej duši, k vyššiemu Ja?

Dnes je negativita okolia veľmi silná, sami nemáme dosť sily čeliť jej. Potrebujeme pomoc vyššej energie, na ktorú sa len treba napojiť. Pomáha nám, ak sme s ňou v súzvuku, ak sme v službách svetla. Práve Bachove esencie môžu kanály, ktoré nás spájajú s vyššou energiou, svetlom. Vlastným kľúčom k tomu, aby sa tie kanály otvorili, je čistota našich myšlienok, slov a skutkov. Lebo čistota je matkou pokoja a radosti. Ak mám čisté myšlienky, slová a skutky, som pokojný a šťastný, a teda aj zdravý. Nečisté myšlienky spôsobujú disharmóniu a chorobu.

• Podľa čoho by mal človek triediť svoje myšlienky? Môže sa ich zbaviť, keď sú také neodbytné?

Myšlienka je veľká sila, je semenom každej akcie. Ak rozvíjam negatívnu myšlienku, semeno vyklíči v strom a ovocie z neho je veľmi trpké. Je na mne, ako budem s myšlienkami narábať, či budem mať sily odlíšiť a zbaviť sa tých zbytočných a negatívnych. Platí zákon, že pozitívne myšlienky posilňujú, negatívne oslabujú. Pre mentálne zdravie je preto dôležité poznať duchovné zákony. Základným duchovným zákonom je láska. Bez nej neexistuje spolupráca, tolerancia. Ak budem láskavý ku všetkému okolo seba, podľa ďalšieho základného duchovného zákona Čo zasejem, to budem žať, vráti sa mi práve to, čo dávam. Na prvý pohľad je to veľmi jednoduché, uvedomme si však ten nesmierne hlboký význam; ak chcem, aby boli ku mne milí a tolerantní, najprv musím byť takým ja sám. Keď sa zamyslím nad tým, čo je príčinou môjho utrpenia, ukáže sa, že takmer vždy je to päť necností: hnev, pripútanosť, ego, lakomstvo, žiadostivosť. Prelínajú sa vzájomne v rôznych formách. Všetky ostatné sú ich bratmi a sestrami. Skúsme sa ich postupne zbavovať.

• Potrebuje človek na tejto ceste sebapoznávania a vnútorného prerodu nejakého učiteľa?

Dnes je známych veľa duchovných smerov. Orientovať sa v nich treba nie pomocou intelektu, rozumom, ale srdcom: s čím bude hľadajúci cítiť súzvuk, čo s ním rezonuje, tadiaľ nech sa uberá. Čo je dobré pre jedného, nemusí vyhovovať druhému. Rozhodne sa však treba vystríhať fanatizmu. Duchovný človek robí to, o čom je vnútorne presvedčený, kým fanatik sa bezmyšlienkovite podriaďuje tomu, čo mu prikážu. Nemyslím si, že je nevyhnutné mať nejakého fyzického duchovného učiteľa. Všetci máme vnútorné vedenie v sebe, len sa potrebujeme s ním spojiť a potom určite nájdeme tú správnu cestu.

• Žijeme v čase rozmáhajúceho sa násilia, sme výrazne materiálne orientovaní. Presmerovanie na duchovné veci je nanajvýš aktuálne, myslite si však, že je vôbec možné?